Tipy na výlet

V nasledujúcich tipoch Vám chceme ponúknuť najmä tipy na výlety na miesta pre Slovákov menej známe prípadne na miesta v turisticky vychytených lokalitách, ktoré ukrývajú niečo osobité a výnimočné, o čom sa málo vie. Rozhodnutie, aké tipy sú na tejto stránke zverejnené je čisto subjektívnym výberom autorky, avšak v každej jednej zverejnenej lokalite som sa stretla s mimoriadnym prístupom miestneho sprievodcu, ktorý berie svoju prácu ako poslanie. V texte nižšie nájdete nasledujúce tipy na výlety:

1/ Dve cirkevné pamiatky na území Moravy, ktoré sa určite oplatí vidieť - Světelský oltár v Adamove a Ruina Kláštora Rosa Coeli (Nebeská ruža) v Dolních Kounicích neďaleko od Brna

2/ Prírodné unikáty Českej republiky (2 zastavenia v jednej obci) - Zbrašovské aragonitové jaskyňe a priepasť Hranice

3/ Mesto Mělník

4/ Parostrojný pivovar v Lobči u Mšena

5/ Božena Němcová, Babičkino údolie a zaujímavosti v okolí - Múzeum Boženy Němcovej v Českej Skalici, Babičkino údolie a hrad Rýzmburk

6/ Múzeum války 1866, Chlum - múzeum venované druhej najväčšej bitke 19. storočia po Bitke národov pri Lipsku v r. 1813

7/ Kláštor Broumov

8/ Santiniho stavby v Českej republike

1/ Dve cirkevné pamiatky na území Moravy, ktoré sa určite oplatí vidieť

Světelský oltár je umiestnený v bočnom oltári Kostola Sv. Barbory v Adamove (okres Blansko). Je už jedinou zachovalou časťou pôvodne 17 - 22 metrov vysokého oltára z dolnorakúskeho kláštora cisterciákov v Zwettli a jeho dejiny sú zaujímavé. V rokoch 1516 - 1525 dal opát cisterciánskeho kláštora v Zwettli Erasmus z Leisser obnoviť poničený kláštorný chrám a nechal zhotoviť nový hlavný oltár zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie. Oltár bol vysoký asi 17 metrov a na jeho vzniku sa údajne podieľalo šesť rezbárov. V roku 1730 bol podľa archívnych správ oltár označený za staromódny a k tomu bola pripojená poznámka, že oltár svedčí "o velké píli autora, ale současně o jeho malé soudnosti". Preto bol oltár v roku 1732 odstránený zo svojho pôvodného miesta, krídla oltára a nástavba boli pravdepodobne zničené a zostal len korpus zachovaný do dnes. V rokoch 1852 - 1854 opát Augustin Steininger predal oltár grófovi Samuelovi Festetics, ktorý ho vzápätí postúpil Alexandrovi z Bens a ten ho dal dopraviť do Viedne. Na návrh Centrálnej pamiatkovej komisie vyhlásili dolnorakúske úrady transakciu za neplatnú a nariadili opátovi Steiningerovi odkúpiť oltár späť. To však už bol oltár u viedenského pozlacovača a reštaurátora Georga Placha. Opát nemal prostriedky na úhradu reštaurátorských prác na oltári, preto zostal oltár vo Viedni v kostole sv. Augustína. V roku 1857 sa o oltári dozvedel knieža Alois z Liechtensteina, náklady za zreštaurovanie uhradil a venoval ho novo postavenému kostolu v Adamove. V roku 1891 sa opát kláštora v Zwettli, Stephan Rössler, obrátil na patróna adamovského kostola, kniežaťa Jána z Liechtensteina s prosbou o vrátenie oltára, avšak adamovská kostolná správa prehlásila, že "nemůže tuto nejvzácnější ozdobu svého kostela vydati". V roku 1944 bol oltár v obave pred zničením pri bombardovaní demontovaný a uložený v krypte pútnického kostola vo Vranove. V roku 1970 boli z oltára ukradnuté dve spodné sochy, ktoré však boli následne objavené na aukcii umeleckých predmetov v Mníchove a po upozornení Národného múzea v Mníchove boli v roku 1971 vrátené do Adamova.

Ruina Kláštora Rosa Coeli (Nebeská ruža) v Dolních Kounicích neďaleko od Brna je jednou z najvýznamnejších cirkevných stavieb vrcholnej gotiky. Stavba kláštora začala roku 1181. Vilém z Pulína ho postavil na svojich majetkoch ako súčasť pokánia po odpustení pápežskej kliatby, ktorá na neho bola uvalená. Do novo postaveného kláštora prišli v roku 1183 mníšky premonštrátky. Kláštor je tak najstarším ženským kláštorom na Morave. V 14. storočí bol kláštorný areál výrazne prestavaný. Románsku baziliku nahradil omnoho väčší gotický kostol s novou krížovou chodbou. Keď sa prepoštom kláštora stal Martin Göschel a kvôli uspokojeniu svojich stúpajúcich ambícií prestúpil na luteránsku vieru, začal sa vraj v kláštore viesť nerestný život, ktorý vyvrcholil, keď si prepošt vzal jednu z tamojších mníšok za manželku. Toto všetko spôsobilo rastúci hnev poddaných kláštora a okolité obyvateľstvo kláštor prepadlo. Mníšky sa rozutekali a chrám bol čiastočne spustošený a zneuctený. Po tejto udalosti prevzal kláštor s celým majetkom panovník, nakoľko sa vlastne jednalo o kráľovský kláštor. Po niekoľko významných šľachtických rodoch prešlo panstvo na Dietrichsteinovcov a následne na Strahovský kláštor. Strahov sa rozhodol kláštor opraviť a zastrešiť. Avšak 4. 7. 1703 vypukol v meste obrovský požiar a ten sa preniesol aj na kláštor a spustošil ho. Objekt pustošili následne aj prechádzajúce vojská a škody vznikali na kláštornej budove aj vplyvom dažďa a snehu. Strahov predal kláštor späť rodu Dietrichsteinovcov. Od toho obdobia už kláštor len chátra, a to aj vďaka ľuďom, ktorí ho využívajú ako zásobáreň kameňa pri stavbách. Až po roku 1927 bola devastácia kláštora zastavená a postupne sa ruina začala sanovať a udržovať. Po reštitúciách po roku 1989 získava kláštor do daru Biskupská konsistoř v Brne, ktorá ho spolu s Mestským úradom v Dolních Kounicích prevádzkuje do súčasnosti. Kláštor je rajom pre filmárov a natáčali sa tam napríklad Rozprávka O statečném kováři alebo Hlas pro římského krále.

2/ Prírodné unikáty Českej republiky (2 zastavenia v jednej obci)

Zbrašovské aragonitové jaskyňe sú jedinečný jaskynný systém európskeho významu nachádzajúci sa priamo v kúpeľnom centre obce Teplice nad Bečvou. Jedinečná aragonitová výzdoba vznikla iným fyzikálnym pôsobením ako je to v slovenskej Ochtinskej aragonitovej jaskyni. Jaskynný systém vznikol súčasným pôsobením atmosférických a teplých minerálnych vôd vystupujúcich z veľkých hĺbok vo vápencoch. Okrem aragonitu sú jaskyne vyzdobené raftovými stalagmitmi a guľovitými sintrovými povlakmi pripomínajúcimi šišky. Najnižšie úrovne jaskynného systému sú trvalo zaplnené plynom oxid uhličitý, ktorý uniká z podzemných jazier kyselky, ale keďže je oxid uhličitý ťažší ako vzduch, zostáva nad hladinou vody v podobe niekoľko metrov vysokého vzduchového vankúša. Pri návšteve jaskynného systému Vám sprievodca predvedie, ako blízko pod Vaše nohy dosahujú vrcholy plynových vankúšov, ktoré predstavujú pre človeka smrteľné nebezpečenstvo. Jaskyne sú najteplejšími jaskyňami v celej Českej republike s celoročnou stálou teplotou 14,5 stupňa Celzia. Samotné objavené priestory jaskynného systému sú dlhé 1435 m s výškovým prevýšením 55 metrov avšak prístupných je 375 metrov.

Aby tých naj nebolo na jednu obec málo, tak neďaleko jaskyne, na protiľahlom kopci, sa nachádza najhlbšia zatopená priepasť sveta a zároveň najhlbšia priepasť Českej republiky Hranice (priepasť je hlbšia ako oveľa populárnejšia Macocha). Priepasť je hlboká asi 70 metrov v suchej časti, ale vyše 404 metrov je skrytých pod hladinou. Dno priepasti zatiaľ nebolo zamerané, nakoľko prieskumný robot sa počas zostupu v podzemnom systéme zasekol a dodnes čaká na vyslobodenie. Priepasť si je možné pozrieť iba pohľadom z jej horného okraja avšak netreba sa báť, nakoľko po obvode priepasti sú nainštalované zábradlia.

3/ Mesto Mělník

Historické, technické a cirkevné pamiatky, vynikajúca cukráreň na hlavnom námestí a kvalitné domáce vína - to všetko ponúka návšteva mesta Mělník. Súkromný zámok rodiny Lobkowicz v centre mesta Mělník ohúri každého milovníka histórie. Výnimočná sprievodkyňa, ktorá nás po zámku sprevádzala nám poskytla fascinujúci výklad, ktorý dopĺňala príbehmi takmer ku každému vystavenému predmetu. Návštevu zámku by ste si teda nemali nechať ujsť, tak ako aj pohľad na sútok Vltavy a Labe, ktorý je hneď vedľa zámku. V prípade vysokých teplôt odporúčam aj návštevu Mělnického podzemí. Príjemných 15 stupňov Vás pod zemou schladí a ešte sa od skúsenej sprievodkyne dozviete informácie o zložení podložia v Mělníku a o najširšej studni v Česku, ktorá sa práve tu nachádza. Na hlavnom námestí sa môžete poprechádzať v "podloubí" domov alebo tí neúnavní môžu ešte navštíviť múzeum venované najmä vinárstvu. Ak budete mať šťastie, tak sa možno dostanete aj do súkromných pivníc pod námestím, ktoré sú príležitostne otvárané pre návštevníkov mesta.

4/ Parostrojný pivovar v Lobči u Mšena

Hneď na úvod poviem, že nie som pivár. Návšteva tohto pivovaru však nie je len o ochutnávke piva. Je predovšetkým o technickej pamiatke, ktorá bola zachránená v poslednej chvíli pred úplnou devastáciou. Majitelia pivovaru získali v septembri 2015 cenu PATRIMONIUM PRO FUTURO od Národního památkového ústavu Za záchranu, obnovu a zprovoznění parostrojího pivovaru. "Mimořádně provedená akce by si zasloužila ocenění hned ve třech kategoriích: záchrana památky, obnova a restaurování i prezentace hodnot," řekla generální ředitelka NPÚ architektka Naděžda Goryczková.

Sprievodca a majiteľ v jednej osobe Vás prevedie po všetkých obnovených zákutiach pivovaru, renesančnom jadre s ležatým hvozdom a starou varňou, na poschodí navštívite miestnosť sládka a výstavný priestor, vo vedľajšej trojloďovej budove sklady s ľadovňou a nakoniec súčasné priestory na výrobu a skladovanie piva. Kto chce, môže spojiť prehliadku pivovaru aj s ochutnávkou piva - odporúčam - škoda by bolo neochutnať najmä špeciality, ktoré tu pripravujú. Chcela by som na záver dodať, že výklad od fundovaného sprievodcu, ktorý do tohto projektu obnovy vložil množstvo svojich síl a evidentne aj srdce, zaujme určite každého návštevníka a bolo by škoda nenavštíviť túto výnimočnú stavbu zachránenú v poslednej chvíli.

5/ Božena Němcová, Babičkino údolie a zaujímavosti v okolí

Rok 2020 bude rokom, v ktorom si pripomenieme 200. rokov od narodenia Boženy Němcovej. Teda 200. rokov od predpokladaného narodenia Boženy Němcovej, pretože veľa údajov zo života Boženy Němcovej je opradených tajomstvom a sú predmetom súčasného bádania.

V prvom rade by som chcela upriamiť Vašu pozornosť na Múzeum Boženy Němcovej v Českej Skalici. Sprievodca, ktorý nás sprevádzal po jednotlivých miestnostiach múzea dokumentujúcich život a dielo Boženy Němcovej, bol nevyčerpateľnou studnicou informácii a nesmierne obohatil celú návštevu múzea. Ak budete počúvať a budete sa pýtať, dozviete sa aj napríklad prečo dátum narodenia Boženy Němcovej pravdepodobne nie je jej skutočným dátumom narodenia, o prebiehajúcom testovaní DNA Boženy Němcovej a jeho dôvode, o rozsahu pozostalosti, ktorá po Božene Němcovej zostala alebo o spôsobe jej života, ktorý v jej dobe bol predmetom vášnivých debát. Ako vraj Božena Němcová povedala, bola by sa radšej narodila o 200 rokov neskôr - takže v našej súčasnosti.

Priamo od múzea sa môžete peši vydať po značene trase k štátnemu zámku Ratibořice. Zámok je v správe Národného pamiatkového ústavu a už len kúsok od zámku sa nachádza známe súsošie Babičky, Staré bielidlo a Viktorčin splav.

Ak budete mať ešte dostatok síl, predĺžte si vychádzku až na Vyhliadku pri hrade Rýzmburk. Málo známy hrad Rýzmburk, ktorého zvyšky sú sťažka patrné v zeleni len zo 5 metrov od jedného z okien vyhliadky, Vás pri podrobnejšej prehliadke prekvapí svojou rozsiahlosťou v teréne. Neudržiavaná zeleň v okolí vyhliadky bráni celkovému pohľadu na zvyšky hradu, ale keď Vás osloví miestny znalec okolia, tak ako sa to stalo mne, nechajte sa uniesť jeho zaujatým výkladom o histórii a súčasnosti hradu. Nebudete ľutovať.

6/ Múzeum války 1866 - Chlum

Vedeli ste, že druhá najväčšia bitka 19. storočia sa odohrala pri Hradci Králové u Chlumu? Musím priznať, že dejiny po začiatku priemyselnej revolúcie a najmä vojenské dejiny nie sú mojim koníčkom, ale z času na čas sa dostanem aj do múzeí, ktoré dokumentujú tieto obdobia našich dejín. Moderné múzeum bitky 1866 Vás najprv osloví audiovizuálnym premietaním. Hrozivé dunenie delostrelectva, ktoré krátky film o bitke 1866 sprevádza, Vás pripraví na nasledujúce "ťaživé" informácie, ktoré sa o bitke dozviete. Erudovaný sprievodca nám poskytol informácie nielen o miestach bitky, o počte obetí (ľudí i vojenských koní), o zbraniach a strelive, ale aj o stravovaní vojakov, o tom prečo vystavené náboje nemajú žiadne balistické stopy, prečo je farba nábojov z rôznych miest bojov po skorodovaní rôzna a hlavne prečo prehrali tí, ktorí prehrali.

Je nesmierne dôležité, aby tento typ múzeí existoval, aby návštevníci počuli to hrozivé dunenie delostrelectva, ktoré ich síce neohrozuje na živote, ale prinúti ich zamyslieť sa, čo vojaci počas bitky museli prežívať. A najmä snáď nás, súčasníkov, navedie k tomu, aby sme neopakovali chyby z minulosti, ktoré namiesto dobrých susedských vzťahov a spolupráce medzi národmi, viedli k bitkám a vojnám s mimoriadnymi stratami na ľudských životoch.

7/ Kláštor Broumov

Kláštor v Broumove - perla baroka. Návštevník je v celom areály kláštora obklopený tým najlepším, čo baroko ponúkalo. Jedáleň, knižnica, sakristia a samotný kláštorný Kostol sv. Vojtecha ohurujú veľkoleposťou výzdoby a zdobnosťou. To čo však väčšinu návštevníkov do tohto kláštora priťahuje je kópia Turínskeho plátna t. j. plátna, do ktorého bolo zabalené telo Ježiša Krista po zložení z kríža. Kvalita kópie je tak výnimočná, že sa považuje za jednu z najlepších kópii na svete. Kópia pochádza z roku 1651 a kláštor vlastní aj prílohu ku kópii tzv. autentiku, ktorá preukazuje, že táto kópia sa pri slávnostnom ceremoniály dotýkala samotného originálu turínskeho plátna.

8/ Santiniho stavby v Českej republike

Navštívili ste niekedy Kláštor Kladruby, Kláštor Plasy, Kostol v Sedlici u Kutnej Hory, Kostol a prepošstvo v Mariánskej Týnici, Kaplnku v Mladoticiach, Kostol v Zvole, Kostol v Křtinách, Opátstvo a kostol v Rajhrade, Zámok v Chlumci nad Cidlinou, Kláštor v Ždáre nad Sázavou alebo Kostol na Zelenej hore v Ždáre nad Sázavou? Ich autorom (a autorom mnohých ďalších stavieb) je Jan Blažej Santini Aichl.

Narodil sa v rodine kamenára. Nemohol však túto profesiu vykonávať z dôvodu telesného postihnutia, preto ho dal otec do učenia za architekta. Santini projektoval čisté tvary s oblúkmi. Jeho stavby nepotrebovali výmaľbu interiérov, nakoľko ich proporcie boli natoľko prepracované, že ohurovali už samotnými tvarmi. Santini sa preslávil najmä samonosnými schodiskami.

Santini dostal už vo veku 25 rokov svoju prvú zákazku, a tou bol už dlho schátraný kostol Nanebovzatia Panny Márie a sv. Jána Krstiteľa v Sedlci (Kutná Hora). Za svoj život, ktorý trval 46 rokov (tvoril len 21 rokov), naprojektoval viac ako 80 stavieb. Keďže v jeho dobe stavbu architekti nielen dopodrobna rozkreslili, ale ju aj dozorovali ako stavebný dozor, bol Santini pravdepodobne sústavne na cestách. Jeho stavby nájdete takmer po celej Českej republike, vrátane Prahy.